Na Trebišovský cukrovar môžme spomínať už len na výstave v  Trebišovskom múzeu. Dnes by mal cukrovar 105 rokov. Išlo v tom čase o najmodernejší cukrovar vo vtedajšom Hornom Uhorsku.

Prežil dve svetové vojny a doplatil na privatizáciu. Bol prvým postaveným podnikom v meste Trebišov a zároveň prvý padol po revolúcii. V rokoch 1911/1912 ho vybudovala viedenská Kander banka a budapeštianska Uhorská eskontná banka ako Hornouhorskú cukrovarnícku akciovú spoločnosť a jej prvým predsedom sa stal gróf Július Andrássy. Hospodárska kríza ho zasiahla v rokoch 1919 až 1921. Prišli neúrodné roky, zlé hospodárske výsledky a nasledoval odsun časti zariadenia do Batizoviec. Na konci druhej svetovej vojny bola nariadená jeho evakuácia.

Rekonštrukcia cukrovaru 1984

Cukrovar  absolvoval veľkú rekonštrukciu a do revolúcie tam prúdili vagóny s repou  z celej Východoslovenskej nížiny. V čase kampane sa vôňa z výroby cukru sladko rozvoniavala celým mestom, podľa ktorej mu ostal  prívlastok “sladké”. Potom putoval do čokoládovne. Po nežnej revolúcii  padol Cukrovar a mnohé jeho technológie sa stali kultúrnymi pamiatkami avšak napriek tomu  ich majitelia rozobrali a skončili v starom železe .Cukrovar zavreli v roku 1997.

Výstava v múzeu pri príležitosti storočnice

Pri príležitosti storočnice  na výstave v múzeu Beáta Kereštanová- riaditeľka Múzea a Kultúrneho centra južného Zemplína uviedla: “Som veľmi rada, že sa nám podarilo zozbierať rôzne fotografie a dokumenty a sprístupniť ich verejnosti na výstave k storočnici trebišovského cukrovaru”. Návštevníci mohli vidieť unikátne veci, napríklad denník z roku 1912, v ktorom sa píše o spustení prevádzky cukrovaru. Máme tu rôzne projekty, jednak známej cukrovarníckej kolónie – obytných domčekov na Cukrovarníckej ulici, ale napríklad aj prvého kúpaliska, ktoré bolo práve v oblasti cukrovaru,” dodala. Výstavu  zostavili bývalí zamestnanci Potravinárskeho kombinátu Kamil Cejpek, Michal Siedlecký a Anton Eliaš. “V roku 1985 Potravinársky kombinát zamestnával až 2 550 ľudí,” povedal Siedlecký. Je smutné, že sa tento unikát nezachoval dodnes.

Zdroj: Trebišovský korzár