Ste tu
Home > Ekonomika

Cenné papiere – ako ich zdediť?

Keďže kupónová privatizácia prebehla pred takmer tromi desiatkami rokov, mnohí z nás cenné papiere v nej získané, zdedili. Celkom logicky si teraz kladú otázku, ako toto dedičstvo získať a nič pritom nepodceniť.

Cenné papiere – ako ich zdediť?

Keďže kupónová privatizácia prebehla pred takmer tromi desiatkami rokov, mnohí z nás cenné papiere v nej získané, zdedili. Celkom logicky si teraz kladú otázku, ako toto dedičstvo získať a nič pritom nepodceniť.

Nové analytické modely výrazne napomáhajú odhaľovať čiernu prácu, úspešnosť kontrol narastá

Modely strojového učenia, ktoré vyhodnocujú dostupné ekonomické údaje o zamestnávateľoch, vlani prekonali priemernú úspešnosť pri odhaľovaní nelegálnej práce približne dvoj- až trojnásobne. Tieto modely v minulom roku vytvoril pre Národný inšpektorát práce (NIP) Inštitút sociálnej politiky a inšpektori práce ich využívali v teréne pri kontrolách nelegálneho zamestnávania.

V tlačovej správe o tom informovala Veronika Husárová z tlačového a komunikačného odboru rezortu práce a sociálnych vecí. „Hlavným cieľom týchto modelov bolo identifikovať subjekty, u ktorých je zvýšená pravdepodobnosť nelegálneho zamestnávania,“ uviedla.

V priemere odhalila nelegálne zamestnávanie približne jedna z 25 kontrol NIP. „Pri kontrolách subjektov, ktoré boli modelom strojového učenia označené za rizikové, sa tento pomer zlepšil na jedného odhaleného nelegálneho zamestnávateľa na desať vykonaných kontrol,“ upozornila Husárová.
Úspešnosť kontrol zaznamenala nárast
Pri subjektoch, ktoré boli identifikované ako rizikové naraz viacerými kvantitatívnymi prístupmi, sa úspešnosť kontrol zvýšila, pričom v priemere každá ôsma kontrola viedla k odhaleniu nelegálneho zamestnávania.

„Využitie strojového učenia dokázalo zvýšiť mieru úspešnosti kontrol nelegálneho zamestnávania vo všetkých sektoroch hospodárstva SR, avšak najvýraznejší nárast bol dosiahnutý v stavebníctve,“ tvrdí Husárová.

Priemerná úspešnosť kontrol v stavebníctve bola 5,5 percent. Pri kontrolách subjektov, ktoré boli modelom strojového učenia označené za rizikové, však táto úspešnosť dosiahla viac ako 17 percent.
Efektívnejšie odhaľovanie nelegálneho zamestnávania
Kontroly vykonané vo firmách, ktoré boli označené za rizikové naraz viacerými modelovými prístupmi, dosiahli dokonca 27-percentnú úspešnosť, teda zhruba každá štvrtá kontrola odhalila nelegálne zamestnávanie.

„Výsledky z prvého ročníka implementácie modelov strojového učenia ukazujú, že kvantitatívne analytické nástroje dokážu výrazne prispieť k zefektívneniu odhaľovania nelegálneho zamestnávania a tým aj k optimalizácii práce kontrolných orgánov,“ uvádza sa v tlačovej správe.

Vláda na Slovensko ťahá cudzincov bez vzdelania, prichádzajú najmä nízkokvalifikovaní pracovníci

Za posledné štyri roky nezačali prichádzať na Slovensko vysokokvalifikovaní cudzinci, ktorí by potiahli vzdelanostnú ekonomiku. Upozornil na to Milan Kurota zo SlovakiaInvest Group, ktorá pomáha cudzincom etablovať sa na slovenskom trhu práce. Za súčasnej vlády sa podľa neho síce sprístupnil cudzincom náš pracovný trh, primárne však pre nízkokvalifikovaných pracovníkov.
Nezmyselné sprísňovanie zákonov
„Napriek tomu, že chceme budovať znalostnú ekonomiku, nechceme na trh pustiť ľudí, ktorí prinášajú pridanú hodnotu,“ uviedol Kurota v tlačovej správe. Upozorňuje pritom na štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Po zjednodušení podmienok zamestnávania cudzincov, ktoré sa uvoľnili pred rokom, prišlo vlani až o 70 percent viac pracovníkov z krajín mimo EÚ ako v roku 2018. Kým k decembru 2018 ich bolo 32 851, ku koncu vlaňajška to bolo už 46 184, ale iba 22 percent z nich bolo s vysokoškolským vzdelaním.

„Napríklad zo všetkých Srbov pracujúcich u nás majú titul iba tri percentá. Najvyšší podiel majú cudzinci so stredným odborným vzdelaním, teda s výučným listom. Tomu zodpovedá aj ich pracovná pozícia,“ uviedol Kurota. Viac ako 40 percent zo všetkých pracujúcich cudzincov z tretích krajín sú operátori strojov a pomocní a nekvalifikovaní pracovníci. Iba 11,3 percenta zo všetkých sú riadiaci pracovníci, špecialisti či technickí a odborní pracovníci. Dôvodom tohto nepomeru v neprospech cudzincov s vyššou pridanou hodnotou je podľa Milana Kurotu nezmyselné sprísňovanie zákonov. Napríklad od začiatku roka 2018 nemôžu byť na Slovensku konatelia firiem z tretích krajín verejne zdravotne poistení. Avšak na to, aby mohol takýto cudzinec byť konateľom, musí získať prechodný pobyt a bývať na Slovensku nepretržite aspoň pol roka, inak mu zrušia pobyt za účelom podnikania. Zároveň nemôžu byť verejne zdravotne poistené ani jeho deti.
Štátna pokladnica príde o príjem
Ako protiklad k tomuto zákonu dáva Milan Kurota inú zmenu. Od októbra 2020 bude účinná reforma Obchodného zákonníka, ktorá zavádza viacero noviniek. Jednou z nich je, že cudzinci už nebudú potrebovať prechodný pobyt na založenie živnosti. Pre Slovensko to môže podľa Kurotu znamenať dva významné problémy. Hociktorý cudzinec získa založením živnosti verejné zdravotné poistenie na Slovensku. „Zoberme si takú západnú Ukrajinu, z ktorej emigrovali takmer všetci lekári. Za 70 eur mesačne hocikto žijúci pri slovenských hraniciach získa právo liečiť sa u slovenského lekára a na náklady slovenského zdravotníctva. A to len vďaka tomu, že si založí živnosť,“ vysvetľuje Kurota.

O príjem však podľa neho príde aj Sociálna poisťovňa a štátna pokladnica. V prvom roku nebudú musieť títo živnostníci platiť sociálne odvody vôbec. A pravdepodobne nebudú mať povinnosť ani neskôr. Budú robiť ako živnostníci na základe bezvízového styku 90 dní. Na tri mesiace sa budú musieť vrátiť domov. Po takomto oddychu však môžu opäť u nás robiť ďalších 90 dní. Celkovo tak na Slovensku môžu za rok odrobiť pol roka.
Obídu reguláciu pracovného trhu
„Ich ročný príjem takto neprekročí 6 000 eur, čo znamená, že nebudú platiť žiadnu daň a ani žiadne sociálne odvody. Ak by náhodou aj zarobili viac a museli platiť daň, bude výrazne znížená, pretože si po novom budú môcť uplatňovať nezdaniteľnú časť aj paušálne výdavky pri dani z príjmov,” upozorňuje Kurota. Predpokladá, že mnohé firmy, najmä v stavebníctve či poľnohospodárstve budú „zamestnávať“ práve takýchto živnostníkov, aby ušetrili. Veľmi jednoducho sa tým tiež obíde regulácia slovenského pracovného trhu pre cudzincov – teda prijímanie cudzincov iba na nedostatkové profesie v okresoch s nižšou ako päťpercentnou nezamestnanosťou.

SlovakiaInvest Group už od svojho vzniku v roku 2009 pomáha vysokokvalifikovaným cudzincom dostať sa na slovenský pracovný trh. V prípade podnikateľov ich pomoc spočíva v založení firmy na Slovensku, pomoci so získaním prechodného či trvalého pobytu na Slovensku, investičnom poradenstve a podpore podnikania. V prípade iných profesií, napríklad lekárov, pomáha tiež s uznaním vzdelania. Pod SlovakiaInvest Group funguje tiež jazyková škola iCan, ktorá pomáha dospelým aj deťom s etablovaním sa na Slovensku a s prekonaním jazykovej bariéry.