V dnešnom dieli našej rubriky predstavíme československého vojnového generála, ktorý bojoval v bitkách proti nacistickému Nemecku pri Tobruku a Dunkerque. Tohto človeka po tomto článku bezvýhradne obdivujeme a patrí mu naša úcta, ktorú si zaslúži aj od širokej verejnosti.

Josef Hercz sa narodil 11. augusta 1917 na samote s názvom Čalovka, neďaleko obcí Egreš a Čeľovce, kde jeho rodičia hospodárili na rodinnom statku. Narodil sa ako 4. zo šiestich súrodencov. Najstarší bratia Alexander a Koloman vyštudovali právnickú fakultu, brat Dezider vyštudoval rovnako ako Josef medicínu. Brat Mikuláš, piaty v poradí, nešťastne zomrel ako malý chlapec, keď ho zrazil autobus. Šiesty, najmladší brat Eugen sa nevrátil z koncentračného tábora. Po dokončení obecnej školy odišiel študovať na štátne gymnázium do Košíc. Potom odišiel do Prahy, študovať medicínu. Stihol však len sedem semestrov, pretože v roku 1939, po obsadení nacistami, boli zatvorené české školy. Vrátil sa na Slovensko a kvôli rasovým dôvodom –  bol Žid, bol v roku 1940 odvedený do pracovných oddielov slovenskej armády. Tam musel prisahať vernosť slovenskému štátu, hoci s tým vôbec nesúhlasil. Po necelých štyroch mesiacoch vojensko-pracovnej služby bol prepustený do civilu. Vrátil sa na Čalovku, kde sa dozvedel, že jeho starší brat Dezider odišiel cez Balkán na Stredný Východ v snahe vstúpiť do československej armády. Keďže si bol istý, že kvôli jeho pôvodu ho doma nečaká žiadna budúcnosť, rozhodol sa, že bude svojho brata nasledovať.

Vysťahovalecká loď Pentscho vyplávala z Bratislavy a celý transport trval 5 mesiacov. Všetci cestujúci mali hromadné víza do Paraguaja, fiktívneho cieľu plavby. Loď však stroskotala na jednom z gréckych ostrovov v Egejskom mori. Josef Hercz sa však nevzdal a spolu s ďalšími cestujúcimi sa vydal na člne hľadať Krétu. Po piatich dňoch plavby ich objavilo britské lietadlo a vyzdvihol britský torpédoborec Nubian. Hoci bol neskôr väznený v egyptskej Alexandrii, prepustili ho a v máji 1941 sa pripojil k československej armáde. Ako člen 3. roty 11. československého práporu – východného bojoval v prvom nasadení pri obliehaní líbyjského Tobruku, kde bol zranený a druhého nasadenia sa už nezúčastnil. Pokračoval však vo vojenskom výcviku a na území Egypta a Palestíny prešiel dôstojníckou školou. V roku 1943 sa spoločne s ostatnými československými vojakmi presunul do Veľkej Británie. Tam bol priradený do vznikajúcej 1. československej samostatnej obrnenej brigády. S ňou sa v rokoch 1944 až 1945 zúčastnil na obliehaní severofrancúzskeho mesta Dunkerque, ako veliteľ prieskumnej čaty.

Po ukončení vojny, v ktorej zahynula veľká časť jeho rodiny, dokončil štúdium medicíny a oženil sa. Viac ako štyridsať rokov pôsobil ako chirurg v pražskej nemocnici “Na Bulovce”. Do dôchodku odchádzal ako zástupca prednostu chirurgickej kliniky vo funkcii primára. Po roku 1989 sa dočkal uznania za účasť v zahraničnom odboji počas 2. svetovej vojny. Bol povýšený do funkcie generála a obdržal mnoho ocenení a vyznamenaní. Bol niekoľko rokov podpredsedom Československej obce legionárskej. V roku 2004 dostal francúzsky Rad čestnej légie, o rok neskôr Rad Tomáša Garriqua Masaryka I. tiredy. Zomrel vo veku 93 rokov, 9. decembra 2010.

 ZDROJ: auditorium.cz