MESTO TREBIŠOV JE NA KONCI VOLEBNÉHO OBDOBIA EKONOMICKY ZDRAVÉ Ekonomika Slovenska Nezaradené Spravodajstvo by redakcia - 30. augusta 2018 Zdieľaj tento článok Facebook Twitter Whatsapp Skype Linkedin EmailFacebook SavePozíciu miest s najlepším finančným zdravím potvrdili ku koncu 2017 Nové Mesto nad Váhom a Dubnica nad Váhom. Naopak, spomedzi veľkých miest sú na tom najmenej dobre Martin a Bratislava, ktorú ťahá dole magistrát a m. časť Devín. K hodnoteniu INEKO sa pre náš portál. vyjadril aj Ing. Peter Duč, vedúci finančného oddelenia mesta Trebišov Všetky veľké mestá s dlhom v rámci zákonného limitu V minulom roku neprekročilo hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov žiadne spomedzi veľkých miest. Najvyšší dlh dosiahol Bratislavský magistrát (49,1 %), nasledujú Prešov (38,8 %), Michalovce (35,4 %) a Čadca (35,3 %). Vyplýva to z analýzy inštitútu INEKO o hospodárení 50 najväčších miest v roku 2017. Naopak, najlepšie z pohľadu tohto ukazovateľa obstáli mestá Ružomberok, Topoľčany, Dubnica nad Váhom, Nové Mesto nad Váhom, Malacky a Kežmarok, ktoré nemali ku koncu roka 2017 žiadny dlh. Nízky dlh mali aj v Poprade (3,1 %), Hlohovci (4,9 %), Trebišove (6,3 %) či v Leviciach (6,6 %). Pokiaľ ide o zadlženie (percentuálnu mieru), mestá v priemere opäť dokázali nadviazať na znižovanie dlhu z predchádzajúcich rokov (2011 až 2014 a 2016), keď sa im aj počas roku 2017 podarilo medziročne znížiť svoje zadlženie – priemerná miera zadlženia 50 najväčších miest v SR klesla z 26,2 % na 23,9 %. Je však potrebné dodať, že k tomuto poklesu došlo iba vďaka výraznému nárastu bežných príjmov miest, ktoré sú čitateľom vo vzorci pre výpočet miery zadlženia. Dlh v nominálnom vyjadrení totiž v týchto mestách sumárne nijak neklesol. Naopak, mierne narástol, a to z 406 na 411 mil. eur. K poklesu miery zadlženia teda došlo iba vďaka nárastu čitateľa vo vzorci. To zároveň vysvetľuje, prečo dlh v prepočte na 1 obyvateľa mohol narásť aj napriek poklesu percentuálnej miery zadlženia. Počet obyvateľov sa totiž zmenil iba minimálne a preto nárast nominálneho zadlženia viedol k nárastu dlhu na 1 obyvateľa – konkrétne zo 179 eur na 183 eur. Martin už nemá problém so záväzkami po lehote splatnosti, Devín naďalej áno Podľa ďalšieho zákonného kritéria by nemala celková výška záväzkov po lehote splatnosti prekročiť 15 % bežných príjmov za predchádzajúci rok. Práve tento limit prekročilo ešte počas roku 2016 mesto Martin, jeho záväzky po lehote splatnosti vtedy vyskočili až na 19,90 %. To viedlo k zavedeniu nútenej správy v meste, pričom príčinou celej tejto situácie bola kauza nevybudovanej lanovky na Martinské hole, ktorá mala počiatok ešte v deväťdesiatych rokoch. Martin sa napokon z nútenej správy dostal 31. októbra 2017, teda potom ako mesto doplatilo zostatok z pohľadávky súvisiacej s touto kauzou, ktorý v tom čase predstavoval 6,7 mil. eur. Vďaka tomu už v Martine ku koncu roka 2017 neevidovali žiadne záväzky po lehote splatnosti, nútená správa skončila, no splatenie týchto záväzkov sa pretavilo do výrazného zvýšenia mestského dlhu. Aj preto mesto Martin dnes evidujeme ako mesto s iba „dostatočným“ finančným zdravím. Jedinou samosprávou s vážnymi problémami spomedzi 50 najväčších miest (a ich mestských častí) tak ostáva m.č. Bratislava – Devín, ktorá je, v súlade s pravidlami, už viac ako 10 rokov v nútenej správe. Jej záväzky po lehote splatnosti dosahujú (bez cudzej pomoci) prakticky nesplatiteľný objem 1 671 % ročných bežných príjmov. Najvyšší prebytok opäť dokázali vytvoriť v Dubnici nad Váhom O finančnej kondícii samospráv dokážu dobre vypovedať aj ďalšie ukazovatele, hoci ich konkrétne plnenie na nejakej úrovni zákon nevyžaduje. Najzaujímavejším z nich je bilancia bežného účtu. Tá sleduje, ako samospráva dokáže vykrývať svoje bežné výdavky z bežných príjmov (t.j. prevažne z daňových a nedaňových príjmov). V roku 2017 dosiahli všetky najväčšie mestá s výnimkou Martina kladnú bilanciu bežného účtu. Najlepšie hodnoty zaznamenali Dubnica nad Váhom (+23,7 %), Nové Mesto nad Váhom (+23,3 %), Malacky (+16,3 %), Trenčín (+15,0 %) a Trnava (+14,6 %). Sumárna (resp. priemerná) bilancia bežných účtov 50 najväčších miest predstavovala +9,6 %, čo je medziročné zhoršenie oproti hodnote +10,9 % z roku 2016. Dôvodom tohto zhoršenia je, že mestá „neustrážili“ svoje bežné výdavky. Tie medziročne narástli až o 6,1 %, čo pravdepodobne súvisí s blížiacimi sa komunálnymi voľbami. Platí pritom, že čím väčší prebytok dokáže samospráva pri svojom bežnom hospodárení vytvoriť, tým väčší priestor jej vznikne na zveľaďovanie svojho majetku. Práve tento prebytok totiž predstavuje prostriedky, ktoré samospráve každý rok ostanú a o ktorých môže vedenie samosprávy ďalej rozhodovať, či nimi splatí časť dlhu, alebo či budú použité na kapitálové výdavky (investície), resp. môžu byť ešte aj čiastočne alebo úplne presunuté do ďalšieho obdobia (tvorba rezerv). Aktuálne hodnotenie finančného zdravia Komplexný pohľad na hospodárenie samospráv poskytuje skóre finančného zdravia, ktoré zostavujeme na základe vlastnej metodiky a ktoré zahŕňa viaceré kľúčové ukazovatele hospodárenia samospráv. Samosprávy môžu dosahovať skóre na intervale 0 až 6, kde hodnoty nad 3 naznačujú, že mesto je prevažne zdravé, pričom jeho finančnú stabilitu opisuje práve dosiahnuté skóre (čím vyššie skóre, tým lepší výsledok pre mesto). Priemerná známka finančného zdravia za všetkých 50 najväčších miest sa medziročne zvýšila (z 4,26 na 4,35). Zároveň, pre všetky veľké mestá vyšlo finančné zdravie v hornej polovici škály, a to v 26 prípadoch ako „výborné“ (nad 5), pri 22 mestách ako „dobré“ (od 4 do 5) a v prípade Bratislavy a mesta Martin ako dostatočné (od 3 do 4). K tomuto zlepšeniu prispelo najmä to, že mestá dokázali v priemere znížiť svoje dlhové služby a zmenšiť objem záväzkov po lehote splatnosti. Najlepšie hodnotenie finančného zdravia patrí podľa našej metodiky Novému Mestu nad Váhom, Dubnici nad Váhom, Hlohovcu, Topoľčanom a Popradu, pričom najlepšie medziročné zlepšenie zaznamenali v Trebišove, Nových Zámkoch, Rimavskej Sobote či Bardejove – tieto mestá dokázali počas roka 2017 najviac zvýšiť svoje skóre finančného zdravia. Naproti tomu, najviac sa za uplynulý rok zhoršilo finančné zdravie miest Martin, Žilina, Liptovský Mikuláš a Hlohovec. Zoznam miest s najväčším kladným či záporným posunom možno nájsť, spolu s vybranými údajmi o hospodárení, v nižšie uvedených tabuľkách. ZDROJ: http://www.ineko.sk/clanky/blizia-sa-komunalne-volby-mesta-nafukli-svoje-bezne-vydavky-o-vyse-6 Zdieľaj tento článok Facebook Twitter Whatsapp Skype Linkedin EmailFacebook Save