Dnes ti prinášame rozhovor s futbalistom, ktorý má ešte len 17 rokov, no už stihol odohrať zápasy proti takým veľkoklubom, ako sú katalánska Barcelona či Real Madrid. Talentovaný Peter Kolesár v rozhovore pre TvojTrebišov.sk!

Ahoj Peťo, na úvod ťa prosím, predstav sa našim čitateľom!

Ahojte! Volám sa Peter Kolesár, mám 17 rokov. Som hráčom MFK Zemplín Michalovce. Do svojich 15 rokov som hrával za miestny Slavoj Trebišov, keďže pochádzam z Trebišova. Taktiež som aj reprezentantom Slovenska v kategórii do 17 rokov.

Na akom poste hrávaš?

Som záložník. Hrávam prevažne vyššie, takže skôr ofenzívny hráč, ako defenzívny. Zahrám však aj pravý alebo ľavý útok, kde sa mi celkom zapáčilo.

Koľko si mal rokov, keď si začal s futbalom?

S futbalom som začal približne ako sedemročný na Slavoji v Trebišove. Môj prvý tréner sa volal Ján Hudák. S odstupom času môžem povedať, že ma naučil veľmi veľa, dal mi poriadne základy. Postupne som začal hrávať. Pamätám si, že prvú časť sezóny som viac hrával v útoku, kde sa mi začalo dariť podávať dobré výkony a hlavne strieľať góly. Po pol roku som sa posunul k vyššiemu ročníku, kde sa mi taktiež darilo a pomáhal som mužstvu k dobrým výsledkom. Od tohto času som vždy hrával proti o rok starším chlapcom. Na nejaký čas som sa mohol stať dokonca kapitánom mužstva,  čo ma v tom čase veľmi tešilo. Chcem poďakovať všetkým trénerom, pod ktorými som futbalovo doteraz vyrastal. Páni tréneri Vaľko, Plachetka, Capko, Migaš, Michalec, Vaško a Černej. Patrí im srdečná vďaka.

Prečo si sa rozhodol odísť z materského klubu?

Klub MFK Zemplín Michalovce ma po konci 9. ročníka oslovil, či by som nešiel hrávať za nich. Michalovce hrajú prvú dorasteneckú ligu a tak som sa tam s radosťou presunul. V Trebišove by som hrával iba druhú ligu dorastencov. Keďže som sa chcel vo futbale posúvať k vyšším métam, tak som si zvolil takúto cestu.

Výkonmi v Michalovciach si úspešne zabojoval o miesto v reprezentácii U17.

V reprezentácii nie som dlho, šancu som dostal len teraz. Prevažne som bol náhradník. Absolvoval som jeden zraz v SAE, konkrétne v Dubaji a druhý v Gruzínsku. Po týchto dvoch zrazoch, ktoré sme absolvovali, som dokázal streliť aj prvý gól v národnom drese. Potom som bol nominovaný do širšej nominácie do Nemecka na kvalifikačný turnaj o postup na ME 2015 do 17 rokov v Bulharsku. Tréner neskôr urobil užšiu nomináciu s 18 hráčmi, medzi ktorými som bol aj ja.

V skupine sme hrali proti domácemu Nemecku, Taliansku a Ukrajine. Keďže postupovali prví dvaja, šanca tam bola. Potrebovali sme vyhrať aspoň dva zápasy, čo sa nám bohužiaľ nepodarilo. Aj týmto sa chcem poďakovať trénerom za šancu a skúsenosti. Samozrejme aj spoluhráčom, ktorí boli skvelí.

Čo vravíš na fantastické výkony slovenského reprezentačného tímu?

Je tam predsa veľa skvelých a kvalitných hráčov, ktorí pravidelne hrávajú v kvalitných tímoch. Kde podávajú vynikajúce výkony. Svoju rolu určite zohral aj tréner Kozák. Priniesol toho so sebou veľmi veľa a dokázal nájsť tých správnych hráčov. Páči sa mi, že sa nebojí dať šancu mladším.

A čo takto nelichotivá situácia v klube Slavoj Trebišov?

Prečítaj si: Opory trebišovského futbalu prehovorili

Keďže tu bývam, trošku to sledujem. Ja sa k tomu ani veľmi vyjadrovať nechcem,  ale strašne ma to mrzí. Chcelo by to zmenu.

Ako vyzerá tvoj bežný futbalový deň?

No keďže som z Trebišova, tak ráno dochádzam do Michaloviec, kde navštevujem Gymnázium Pavla Horova. Vstávam v skorých ranných hodinách, približne od ôsmej do pol tretej som v škole, kde sa učím a kde absolvujem športovú prípravu a telesnú výchovu. Po škole utekám na tréning ktorý začína o tretej a trvá asi hodinu a pol. Po tréningu sa zasa ponáhľam na autobus domov. Domov prídem okolo šiestej, cítim únavu a ešte sa musím pripravovať do školy. Ak však chcem niečo v tom futbale dosiahnuť, musím preskakovať všetky prekážky a neustále napredovať, takže sa snažím, ako sa dá. Trénujeme prevažne každý deň.

To máš teda pravdu, už len na počutie to znie ťažko. Prináša vaša tvrdá práca ovocie v podobe dobrého ligového umiestnenia?

Je to veľmi vyrovnaná liga. Tu dokáže posledný tím v tabuľke vyhrať s prvým. Teraz hrávam aj za U19, aj za U17. Starší sú na tom, čo sa týka postavenia v tabuľke, lepšie. Mladším sa momentálne príliš nedarí, no snažíme sa prekonať krízu a začať podávať lepšie výkony. Ak hovoríme o tréningoch, tie sú podľa môjho názoru kvalitné. Tréneri sa nás snažia pripravovať stále lepšie a lepšie.

Máš 17 rokov a už máš na konte zápasy proti dvom najväčším španielskym klubom – Barcelona a Real Madrid. Všetko sa odohralo v rámci Michalovce CUP-u, kde si bol dokonca vyhlásený za najlepšieho hráča svojho klubu.

Áno, mal som tú česť zahrať si proti takým veľkoklubom, ako je Real a Barcelona. Bol to neskutočný zážitok, ktorý si budem pamätať do konca života. Skvelé zápasy s dobrou diváckou kulisou a atmosférou. Priznám sa, že miestami som mal až zimomriavky. Môžem povedať, že tento turnaj sa mi veľmi vydaril, pripravoval som sa naň celé prázdniny. Či už na tréningoch alebo poobede na trebišovskom ihrisku. Tiež je pravda, že som sa stal najlepším hráčom nášho mužstva, čo ma, samozrejme, veľmi potešilo a urobil som si dobré meno pred skautmi z iných klubov. Som veľmi rád, že Michalovciam sa podarilo zorganizovať takýto skvelý turnaj. Ten však ukázal rezervy aj tímu, aj mne, takže sa musíme ešte zlepšovať.

Musím uznať, že predpoklady máš dobré. Aké sú tvoje plány do budúcnosti?

 V budúcnosti by som sa chcel upísať nejakému kvalitnému tímu. Chcem sa futbalom živiť, to je môj sen. Verím, že zdravie bude slúžiť a po ťažkej práci na tréningoch, či na ihrisku sa ten môj sen splní.

Teraz trošku odľahčíme. Pripravil som si pre teba sériu typických otázok, tak poď sa na nich vrhnúť!

Obľúbený klub: Manchester United
Obľúbený hráč: Wayne Rooney, Isco
Obľúbené jedlo: palacinky alebo niečo od mojej mamky
Obľúbený nápoj: broskyňová Nestea
Rituál pred zápasom: vždy sa pomodlím
Čo robíš, keď nemáš tréning: trávim čas s priateľmi a rád nakupujem
Keď nie futbalista, tak: učiteľ alebo tréner
Najpamätnejší zápas: Na Michalovce CUP-e, proti Barcelone
Najpamätnejší gól: Na turnaji v Trebišove, keď som strelil hattrick a vyhrali sme 3:2

 A úplne posledná otázka, čo by si chcel odkázať čitateľom TvojTrebišov.sk?

Chcel by som odkázať, že sa mi páči iniciatíva vás, mladých ľudí, ktorí sa na chode tejto stránky podieľate. Je, podľa mňa, skvelé, že Trebišov takýchto ľudí má a že chcú niečo robiť.

Peťo, v mene celej redakcie TvojTrebišov.sk sa ti chcem poďakovať za poskytnutý rozhovor a dovoľ mi zaželať ti v tvojej futbalovej kariére ešte veľa úspechov. Držíme ti prsty!

FOTO: Peter Kolesár