V tretej časti nášho historického seriálu sa konečne dostávame k najživelnejším udalostiam, ktoré sú späté s dedinkou Nižný Žipov a s menom Michala Pavúka. O ňom si sa mohol/mohla dočítať viac aj v našej rubrike Rodáci. Aký bol teda ten hlavný a najživelnejší priebeh? Prečítaj si náš článok a dozvieš sa to!

Čo hovorí kronika obce Nižný Žipov

Na začiatok opisu priebehu povstania musíme spomenúť údaj z gréckokatolíckej matriky v Nižnom Žipove, ktorý hovorí o tom, že kým v roku 1830 zaznamenala 19 úmrtí a v roku 1832 16 úmrtí, tak v roku 1831, v čase cholery, bolo zomrelých až 103. Krátko pred vypuknutím povstania na Zemplíne, v lete 1831 žilo na území obce Nižný Žipov 81 želiarov, ktorí mali iba dom a polia, ktoré však nedosahovali ani 1/8 sedliackej usadlosti. Okrem nich v dedine žilo aj 61 podželiarov. Tí však nemali ani vlastný dom, pričom sedliakov bolo v tom čase iba 25. Ako je nám už známe z predchádzajúcej kapitoly, aj tu zemepáni a stoliční úradníci vyžadovali od poddaných väčšiu prácu, než urbár dovoľuje. Ďalším faktom, ktorý prispel k tomu, že povstanie vypuklo práve tu je aj to, že tu bola najhodnotnejšia pôda a najväčšie šľachtické veľkostatky, tým pádom aj najviac poddaných, ktorí nemali čo stratiť. Dané zloženie obyvateľstva vytvorilo výborné predpoklady na poddanskú revoltu, ktorá, ako sa ukázalo, vyústila do otvorených a priamych výbuchov nespokojnosti proti poddanským pomerom na Zemplíne.

Východoslovenské roľnícke povstanie rozpútalo rozprávanie o starom židovi

Bezprostredný spúšťač vzbury, ktorá vypukla v spomínaný deň 31. 7. 1831 v nedeľu bol veľmi nepatrný. Isté dieťa, (dcéra Jána Hrubého – Cserépa) začalo pod vplyvom rečí poslov zo Sv. Márie rozprávať o tom, že videlo, ako pri obecnej studni sedí starý žid, ktorý do nej vraj niečo hádzal. Zaujímavé je, že presne o tomto hovorí aj vyššie spomenutá citácia z kroniky obce. Na druhý deň sa otec dievčatka už skoro ráno vydal do susednej obce Lastovce, kde obyvateľov sám súril k tomu, aby začali čistiť studňu. Iní obyvatelia dodávajú, že včera (30. 7. 1831) hladina studne vrela. Snahy lastovského zemana Jána Horvátha o odvrátenie chýrov o vriacej studni boli márne. Obyvateľov sa snažil presvedčiť o tom, že var vody spôsobil vosk, ktorý tam nakvapkali sami obyvatelia.

Prečítaj si: Rodáci: Michal Pavuk

V slede týchto udalostí, či už v Lastovciach alebo v Žipove došlo k tomu, že sa poddaní odvážili a povstanie vypuklo. K povstalcom sa začalo pridávať čoraz viac ľudí, pričom jadro tvorili hlavne mladí ľudia, želiari a sluhovia. Ešte v ten deň pochytali v dedine 12 židov, zbili ich a odviedli do väzenia k richtárovi. Na námietky niektorých uväznených židov, ktoré hovorili o tom, že ak sú väzni skutočne vinní, tak nech sú postavení pred vrchnosť, niektorí z prítomných povstalcov (Džubák – kravský pastier, Ján Hviždžák – želiar) odpovedali tak, že sa na žiadnu vrchnosť čakať nebude a pravá rebélia vypukne už ráno.

Vypuklo to!

V obci tej noci, podľa nás, určite nikto nespal. Všetci obyvatelia sa celú noc zbiehali k richtárovi, či už preto, aby vynadali uväzneným židom, že otravovali ich zomrelých rodinných príslušníkov, alebo aby sa im vyhrážali zarezaním, šibenicou či upálením. V tom čase má slovo Michala Pavuka najväčšiu váhu. Ako sme sa mohli dozvedieť, už týždne pred vzburou ohlasoval, že prídu Rusi a aj samotných židov nabádal k tomu, aby sa radšej pridali na ruskú stranu, než na pánsku. Hoci Pavuk chýrom o otrávených studniach sám neveril, no o otrávenosti potravín kúpených u židov presviedčal, či už ústne alebo písomne, domácich občanov aj občanov z okolitých dedín. 31.7. 1831, v deň vypuknutia povstania ukazoval cukor Jánovi Horváthovi. Na následky požitia tohto cukru vraj mala zomrieť istá miestna obyvateľka. Iný obyvateľ vraj mal zomrieť po vypití vína, ktoré bolo tiež otrávené. Pavuk chodil po ľuďoch a presviedčal ich o otrave aj iných potravín, napríklad mäsa, soli a octu.

Dedinčania mučili zdravotného komisára

Na druhý deň, teda 1.8.1831, po celonočnej príprave v obecnej krčme sa povstalci vrhli na dom zdravotného komisára Lörinczfyho, ktorý mal v obci svoj vlastný dom. Po mučení v jeho vlastnom dome ho povstalci odviedli k richtárovi, kde ho vypočúvali. Medzi tým sa správa o vypuknutí povstania dostala aj do Trebišova. Trebišovčania sa rozhodli poslať do Žipova 11 poslov na koňoch, aby zistili, čo sa deje. Poslovia z Trebišova sa taktiež zúčastnili na vypočúvaní zdravotného komisára. Toho nútili k priznaniu sa, že studne naozaj otravoval. Z jeho vynútených odpovedí si nevedomí Žipovčania urobili vlastný záver a to taký, že Lörinczfy otravoval studne hneď v 8 dedinách, za čo dostával zlatku denne. Pavúk využil situáciu a začal nabádať Trebišovčanov k tomu, aby sa zachovali ako Žipovčania a pochytali podozrivé osoby V prípade potreby im Pavúk ponúkol pomoc. Poslovia ešte v tú noc dorazili so správami do Trebišova. Trebišovčania nakoniec povstali podľa vzoru Nižného Žipova, pričom na čele povstania v Trebišove stáli Juraj Hlavatý, Ján Tkáčik, Juraj Košč a Ján Pajdoš.

Sedliakov v Žipove chceli skrotiť vojensky!

Tieto udalosti sa nemohli zaobísť bez toho, aby si ich šľachta všimla. Obavy šľachty a úradov potvrdzuje aj list Jozefa Kolosaya miestožupanovi, v ktorom píše o tom, že je potrebné čo najskôr vojenskou silou skrotiť Žipov. Okrem toho, že sa zvesť o povstaní rozšírila rýchlosťou blesku do Trebišova, rozchýrila sa aj do okolitých dedín. Najväčšou mierou sa o to podpísali sami Žipovčania. V osobitom liste dávajú okolitým obciam na vedomie, čo sa u nich stalo, žiadajú o chytenie Pálastyho a Kováča a varujú pred otravou. Na výzvu Žipovčanov reagujú niektoré obce. Menšie nepokoje vznikajú v Milhostove, Kožuchove a Novosade. Navyše Lastovce, Čeľovce, Hrčeľ a Michaľany do dediny vysielajú svojich poslov. Poslovia z Čeľoviec, ktoré sú od Nižného Žipova vzdialené asi 2 km prišli ešte v ten istý deň, takisto ako poslovia z Lastoviec, teda 1.8. 1831 (pondelok), večer. Vo vzniknutej situácii znova preberá velenie Pavúk, ktorý poslom rozpráva, či skôr rozširuje travičskú legendu. Okrem toho vyzýva poslov, aby sa vrátili do Čeľoviec, všetko povedali richtárovi a vrátili sa naspäť na spoločnú poradu spoločne so zástupcami iných obcí, ktorí tam už boli. Známe sú jeho slová „My še odvažili“, ktorými podľa nás nebadane, ale celkom účinne dodáva odvahu. Vzhľadom na jeho váženosť v obci je to viac ako zrejmé. Naspäť do Žipova sa však nevrátili starí poslovia, ale noví. Pavúk neváha a znova im rozpovedá chýry o otrave, pričom ich nezabúda napomínať, aby sa urýchlene pridali k nim. Spomína akúsi prosbu, ktorú chcú podať na komoru.

Zaujal ťa náš seriál? O tom, ako prebiehalo povstanie v ďalších dňoch sa dozvieš v ďalšej časti!