BRATISLAVA 4. mája (WebNoviny.sk) – Udržateľnosť verejných financií Slovenska sa vlani opäť zhoršila. Skonštatovala to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojej aktuálnej Správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2018.

Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti totiž podľa rady vlani stúpol o 0,13 % hrubého domáceho produktu (HDP) na 1,32 % HDP. Dlhodobá udržateľnosť sa tak zhoršuje druhý rok za sebou, tentokrát najmä pre nevyužitie priaznivého rozpočtového vývoja.

Dodatočné opatrenia na strane príjmov

A to rozpočtová rada do správy za minulý rok ešte nezahrnula negatívny vplyv zavedenia stropu dôchodkového veku, ktorý pozíciu verejných financií ďalej oslabí.

„Znamená to, že v strednodobom horizonte je potrebné prijať dodatočné opatrenia na strane príjmov alebo výdavkov, ktoré trvalo zlepšia saldo hospodárenia verejných financií vo výške približne 1,32 % HDP tak, aby dlh verejnej správy zostal pod hornou hranicou limitu na dlh vo výške 50 % HDP v období najbližších 50 rokov,“ komentuje svoje zistenia rozpočtová rada.

Negatívny vplyv stropu dôchodkového veku pritom zhorší udržateľnosť verejných financií o ďalšie jedno percento HDP. Tento vplyv však bude zohľadnený až v správe za rok 2019.

„K zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti došlo druhý rok za sebou. Kým v roku 2017 prispeli k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti najmä faktory mimo kontrolu vlády, v roku 2018 sa dlhodobá udržateľnosť zhoršila najmä v dôsledku opatrení vlády,“ uviedol na margo aktuálnej správy rozpočtovej rady jej predseda Ivan Šramko.

Záväzné výdavkové limity

Ako doplnila členka rozpočtovej rady Anetta Čaplánová, vláda tak vlani nedostatočne využila pozitívny vývoj verejných financií na rýchlejšiu konsolidáciu, hoci priestor na to bol.

Rozpočtová rada preto opäť pripomína nevyhnutnosť zavedenia záväzných výdavkových limitov. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti totiž predpokladal, že práve tieto limity budú nástrojom na operatívne riadenie rozpočtu.

Ministerstvo financií ohlásilo ich testovanie, reálne zavedenie však možno predpokladať až v horizonte po nasledujúcej vláde, ak vôbec. „Bolo by žiaduce, aby diskusia o podobe výdavkových limitov intenzívne pokračovala a po nevyhnutnom otestovaní možných variantov bol v krátkom čase predstavený legislatívny návrh na ich zavedenie,“ hovorí predseda RRZ Ivan Šramko.

Hlavný cieľ fiškálnej politiky

Podľa RRZ pritom ani ciele prezentované vládou v poslednom Programe stability, ktoré v nasledujúcich rokoch počítajú s vyrovnaným hospodárením verejnej správy, nebudú na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti dostatočné.

Tieto plány totiž predpokladajú do roku 2022 štrukturálny deficit na úrovni 0,2 % HDP, kým podľa rady by pre dosiahnutie stavu dlhodobej udržateľnosti bolo potrebné v rovnakom období dosiahnuť štrukturálny prebytok v objeme 0,5 % výkonu ekonomiky.

„Napriek tomu, že dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií je hlavným cieľom ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a vládou deklarovaný hlavný cieľ fiškálnej politiky, dokumenty vlády tento cieľ nezohľadňujú,“ dodal Šramko.

Viac k témam: dôchodkový strop, Ministerstvo financií SR, RRZ Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, štátny rozpočet, Vláda SR
Zdroj: Webnoviny.sk – Udržateľnosť rozpočtu sa zhoršuje, Pellegriniho vláda mohla podľa rozpočtovej rady vlani šetriť viac © SITA Všetky práva vyhradené.