Dnešný diel prináša životný príbeh Gejzu Šimanského. Rodák zo Sečoviec bol slovenský futbalista a svojou kvalitou na zelených trávnikoch to dotiahol až do toho najcennejšieho, reprezentačného, dresu. Poď sa spoločne s nami pozrieť na cestu jeho životom a objav úskalia, ktorými si tento talentovaný muž zelených trávnikov musel prejsť!

Gejza sa narodil 29. augusta 1924. Navštevoval gymnázium v Prešove, neskôr ruské gymnázium v Prahe, kde sa prvýkrát dostal do styku s organizovaným futbalom. Základy svojej futbalovej kariéry začal budovať v klube Rapid Vinohrady na pozícii ľavého krídla. Po návrate domov pokračoval vo futbalovej ceste v doraste prešovskej Slávie, s ktorou získal titul majstra Slovenska. Netrvalo dlho a mladý Gejza Šimanský sa ocitol v ligovom drese Slávie, ktorá patrila v tých časoch medzi popredné československé kluby. Študoval však farmáciu a na jeseň 1946 prešiel do Bratislavy, kde o jeho talente na bratislavskom Tehelnom poli už dávno vedeli. V mužstve mal nahradiť Korosteleva, pretože ten odišiel do Talianska a “Šimi”, či “Cverna”, ako ho pre jeho útlu a štíhlu postavu volali, mal pred sebou neľahkú úlohu. V prvom zápase v drese Slovana ho diváci vypískali. Tým utrpel prehru 1:3 proti pražskej Sparte. Na víťazstve 3:2 proti pražskej Slávii sa však Šimi podieľal dvoma gólmi a razom sa na zlý začiatok v belasých farbách zabudlo.

V nasledujúcom ročníku už rýchlonohý Šimanský trónil so 16 gólmi na čele poradia klubových strelcov. Bratislavský dres obliekal päť a pol roka, prispel k trom titulom majstra republiky a nastrieľal 48 gólov. Výkonmi v lige si vyslúžil aj reprezentačný dres, ktorý obliekal v rokoch 1947 až 1955. Dohromady ho obliekol pätnásťkrát, dal sedem gólov a vyslúžil si dokonca aj kapitánsku pásku.

Z Bratislavy jeho kroky viedli do Dukly Prešov. Jej dres obliekal až do roku 1958. Počas kariéry vyštudoval odbor farmácia a štúdium ukončil ako promovaný lekárnik. Po ukončení hráčskej kariéry sa venoval farmácii a neskôr sa stal trénerom mládeže. Gejza Šimanský zomrel 19. júna 2007 vo veku 82 rokov.

My v redakcii oceňujeme fakt, že Gejza sa nepodobal na drvivú väčšinu dnešných vrcholových futbalistov, ktorí okrem futbalového remesla zvyčajne nič iné v živote nerobili. O Gejzovom opaku svedčí to, že sa stal promovaným lekárnikom a za to, že dokázal úspešne prepojiť dva rozdielne svety a v oboch bol “ako doma” mu od nás patrí uznanie! Česť jeho pamiatke!