Ste tu
Home > Správy

Iniciatíva Firmy deťom. ĎAKUJEME! odštartovala po desiaty raz

Amrop Jenewein v druhú septembrovú nedeľu opäť pobeží deťom na pomoc. Už po desiaty raz aktívne podporujeme jedno z nosných podujatí Linky detskej istoty, n. o. – beh 21 km pre deti. Cielene oslovujeme partnerov, klientov a verejnosť, aby sme ich pod logom Firmy deťom. ĎAKUJEME! nadchli a spojili pre dobrú vec. Okrem vlastného bežeckého tímu a podpory tímovej súťaže firiem sa dobrovoľníckymi aktivitami priebežne zapájame do prípravy a organizácie podujatia.

Iniciatíva Firmy deťom. ĎAKUJEME! odštartovala po desiaty raz

Amrop Jenewein v druhú septembrovú nedeľu opäť pobeží deťom na pomoc. Už po desiaty raz aktívne podporujeme jedno z nosných podujatí Linky detskej istoty, n. o. – beh 21 km pre deti. Cielene oslovujeme partnerov, klientov a verejnosť, aby sme ich pod logom Firmy deťom. ĎAKUJEME! nadchli a spojili pre dobrú vec. Okrem vlastného bežeckého tímu a podpory tímovej súťaže firiem sa dobrovoľníckymi aktivitami priebežne zapájame do prípravy a organizácie podujatia.

Krízové centrá majú možnosť získať financie na svoju prevádzku

Matky s deťmi, ktoré sú nútené vyhľadať pomoc krízových centier, patria medzi čoraz viac sa rozširujúcu skupinu obyvateľstva na Slovensku. Ide o tzv. neúplnú rodinu, ktorá sa často ocitá na, a niekedy až pod hranicou chudoby. Do roku 2008 mala miera rizika chudoby v rodinách s jedným rodičom klesajúcu tendenciu. Po roku 2008, naopak, vysoko stúpajúcu. Krízové centrá sú väčšinou jediným útočiskom, kde nájdu otvorenú náruč. Tie však tiež nemajú na ružiach ustlané a potrebujú podporu. Môže sa im však blýskať na lepšie časy.

Krízové centrá majú možnosť získať financie na svoju prevádzku

Matky s deťmi, ktoré sú nútené vyhľadať pomoc krízových centier, patria medzi čoraz viac sa rozširujúcu skupinu obyvateľstva na Slovensku. Ide o tzv. neúplnú rodinu, ktorá sa často ocitá na, a niekedy až pod hranicou chudoby. Do roku 2008 mala miera rizika chudoby v rodinách s jedným rodičom klesajúcu tendenciu. Po roku 2008, naopak, vysoko stúpajúcu. Krízové centrá sú väčšinou jediným útočiskom, kde nájdu otvorenú náruč. Tie však tiež nemajú na ružiach ustlané a potrebujú podporu. Môže sa im však blýskať na lepšie časy.

Tokajský cykloexpres vyráža, na svoje si prídu cyklisti aj milovníci vína a vinárstva

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) v spolupráci s krajskou organizáciou cestovného ruchu Košice Región Turizmus (KRT) v septembri spúšťa ďalší projekt z kategórie sezónnych turistických vlakov s prívlastkom expres. Tentokrát bude cieľom výnimočná oblasť na východe Slovenska Tokaj a aj vláčik bude v porovnaní s inými trochu špeciálny – pôjde o cykloexpres.

Tokajský cykloexpres vyráža, na svoje si prídu cyklisti aj milovníci vína a vinárstva

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) v spolupráci s krajskou organizáciou cestovného ruchu Košice Región Turizmus (KRT) v septembri spúšťa ďalší projekt z kategórie sezónnych turistických vlakov s prívlastkom expres. Tentokrát bude cieľom výnimočná oblasť na východe Slovenska Tokaj a aj vláčik bude v porovnaní s inými trochu špeciálny – pôjde o cykloexpres.

ITAPA vyhlasuje súťaž Ocenenie ITAPA 2019

Svojich účastníkov privíta v dňoch 12. – 13. novembra 2019 v Bratislave v poradí už osemnásty ročník Medzinárodného kongres ITAPA, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj vyhlásenie 18. ročníka súťaže Ocenenie ITAPA pre najlepšie projekty digitalizácie spoločnosti. Odborná porota bude aj tento rok vyberať spomedzi prihlásených projektov tri najvýnimočnejšie riešenia z oblasti digitalizácie verejnej správy, životného prostredia, vedy a výskumu a najlepší projekt vzdelávania v IT.

ITAPA vyhlasuje súťaž Ocenenie ITAPA 2019

Svojich účastníkov privíta v dňoch 12. – 13. novembra 2019 v Bratislave v poradí už osemnásty ročník Medzinárodného kongres ITAPA, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj vyhlásenie 18. ročníka súťaže Ocenenie ITAPA pre najlepšie projekty digitalizácie spoločnosti. Odborná porota bude aj tento rok vyberať spomedzi prihlásených projektov tri najvýnimočnejšie riešenia z oblasti digitalizácie verejnej správy, životného prostredia, vedy a výskumu a najlepší projekt vzdelávania v IT.

Zadržaný iránsky supertanker úrady z Gibraltáru prepustili, urobili tak napriek nátlaku USA

Briti zadržali supertanker pre podozrenie z nelegálneho transportu ropy do Sýrie, a teda porušovania sankcií Európskej únie, čo Teherán odmietol.

Úrady na Gibraltáre v nedeľu odmietli poslednú požiadavku USA, aby neprepustili zadržaný iránsky supertanker, čím vydláždili cestu jeho odchodu. Ako uviedli, americké sankcie proti Iránu sa nevzťahujú na územie Európskej únie.

Briti zadržali supertanker Grace 1 pri Gibraltári 4. júla pre podozrenie z nelegálneho transportu ropy do Sýrie, a teda porušovania sankcií Európskej únie, čo Teherán odmietol.

[related id=“1429450″ style=“media“ /]

Irán britské zámorské územie tiež písomne ubezpečil, že náklad sa do Sýrie nedostane a najvyšší súd následne nariadil jeho prepustenie. Podľa iránskeho veľvyslanectva v Británii by malo plavidlo Gibraltár opustiť v nedeľu v noci.

Americké ministerstvo spravodlivosti vydalo príkaz na zadržanie iránskeho tankera, nákladu ropy a takmer miliónu dolárov z účtu nemenovanej americkej banky spájaného s iránskou spoločnosťou Paradise Global Trading LLC. Dôvodom má byť porušovanie amerických sankcií, zákonov o terorizme či pranie špinavých peňazí.

Zadržaný iránsky supertanker úrady z Gibraltáru prepustili, urobili tak napriek nátlaku USA

Briti zadržali supertanker pre podozrenie z nelegálneho transportu ropy do Sýrie, a teda porušovania sankcií Európskej únie, čo Teherán odmietol.

Úrady na Gibraltáre v nedeľu odmietli poslednú požiadavku USA, aby neprepustili zadržaný iránsky supertanker, čím vydláždili cestu jeho odchodu. Ako uviedli, americké sankcie proti Iránu sa nevzťahujú na územie Európskej únie.

Briti zadržali supertanker Grace 1 pri Gibraltári 4. júla pre podozrenie z nelegálneho transportu ropy do Sýrie, a teda porušovania sankcií Európskej únie, čo Teherán odmietol.

[related id=“1429450″ style=“media“ /]

Irán britské zámorské územie tiež písomne ubezpečil, že náklad sa do Sýrie nedostane a najvyšší súd následne nariadil jeho prepustenie. Podľa iránskeho veľvyslanectva v Británii by malo plavidlo Gibraltár opustiť v nedeľu v noci.

Americké ministerstvo spravodlivosti vydalo príkaz na zadržanie iránskeho tankera, nákladu ropy a takmer miliónu dolárov z účtu nemenovanej americkej banky spájaného s iránskou spoločnosťou Paradise Global Trading LLC. Dôvodom má byť porušovanie amerických sankcií, zákonov o terorizme či pranie špinavých peňazí.

Prezidentka Čaputová ukončila návštevu Žilinského kraja, navštívila stacionár aj Malú Fatru

Sociálna starostlivosť o seniorov je aktuálne jednou z najdiskutovanejších tém na Slovensku. Počas návštevy Denného stacionára na sídlisku Vlčince v Žiline a Centra sociálnych služieb Letokruhy na Karpatskej ulici túto tému otvorila aj prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová.

„Zariadenia, ktoré sa dlhodobo starajú o seniorov, čelia problémom ako ostatné na celom Slovensku. Máme poddimenzovaný počet opatrovateľov a opatrovateliek. Máme väčšinou nižší počet lôžok, než je dopyt, než je potreba v danom regióne. Takisto je to aj tu v Žilinskom kraji,“ uviedla pre agentúru SITA prezidentka.

[related id=“1429148″ style=“media“ /]

Dodala, že zamestnanci v centrách a stacionároch majú nižšie mzdy, než im je schopné ponúknuť zahraničie. Podľa nej je práve to jeden z problémov, ktorý treba zmeniť. „Treba oceniť prácu opatrovateľov a opatrovateliek, lebo počet seniorov bude iba stúpať, sme jedna z najrýchlejšie starnúcich krajín v EÚ. Preto je nesmierne dôležitá téma dlhodobej starostlivosti o seniorov,“ dodala prezidentka.
Silná integrovaná osobnosť
Centrum sociálnych služieb Letokruhy na Karpatskej ulici v Žiline je v správe Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) a Denný stacionár na sídlisku Vlčince v správe mesta Žilina. Prezidentka preto rokovala o ich fungovaní aj s primátorom Petrom Fiabáne aj s predsedníčkou ŽSK Erikou Jurinovou.

„Keď príde takáto silná integrovaná osobnosť, ktorá vysiela najlepšie signály, aké naša krajina potrebuje, pre nás je to česť. Takže mám z toho veľmi dobrý pocit, sme radi, že sme prvé krajské mesto, ktoré prezidentka navštívila a tešíme sa, že sa budeme stretávať aj pri iných príležitostiach,“ povedal primátor mesta Žilina Peter Fiabáne.

[related id=“1429394″ style=“media“ /]

Podľa predsedníčky ŽSK Eriky Jurinovej boli najdôležitejšími témami práve sociálne témy a doprava. „Prezidentka nám dala ústne uistenie, že nám bude pomáhať v tlaku na vládu, aby sa tie dôležité projekty pre kraj a pre celé Slovensko posúvali, aby to nestagnovalo,“ uviedla.

Podľa slov prezidentky obe zariadenia na ňu urobili dobrý dojem. „Veľmi na mňa zapôsobili obidve zariadenia, aj mestské aj vyššieho územného celku. Rozprávala som sa samozrejme aj s vedením obidvoch týchto zariadení aj s klientmi. Som veľmi rada, že klienti sú spokojní, to je hlavné,“ povedala prezidentka.
Ochrana životného prostredia
Jedným z bodov programu prezidentky SR Zuzany Čaputovej je ochrana životného prostredia. Počas svojej návštevy Žilinského kraja navštívila aj Národný park Malá Fatra, kde rokovala s jeho predstaviteľmi o ochrane životného prostredia a o problémoch, ktorým park čelí.

„Áno, je to dôležitá súčasť môjho programu a toho, čomu sa chcem počas piatich rokov výkonu mandátu venovať. Ochrana prírody aj v tom širšom kontexte ochrany klímy je nesmierne dôležitá nielen pre ďalšie generácie, ale už aj my sami pociťujeme zmeny, ktorým čelíme. S tým veľmi úzko súvisí aj kvalita ochrany prírody,“ uviedla prezidentka Čaputová.
Vlastnícke vzťahy k pozemkom
V NP Malá Fatra sa zaujímala napríklad o problémy neusporiadaných vlastníckych vzťahov k pozemkom. „Rozoberali sme množstvo tém a budeme ich rozoberať aj ďalej, pretože ideme do Národného parku Malá Fatra na túru, takže verím, že aj počas prechádzky sa budeme môcť porozprávať o ďalších veciach,“ dodala prezidentka.

[related id=“1429341″ style=“media“ /]

Ako advokátka pomáhala rôznym iniciatívam na lokálnej úrovni, ktoré sa téme životného prostredia venovali. Skúsenosti počas jej praxe ju presvedčili o tom, že ľudia si stále viac uvedomujú, ako životné prostredie zasahuje do ich životov, do ich zdravia a ľudia sú na tieto otázky stále citlivejší.

„Myslím si, že mladá generácia citlivejšie vníma otázky zmeny klímy. Zároveň je to jedna z top tém aj na úrovni Európskej únie alebo celého sveta. V septembri mám byť v New Yorku na klimatickom summite,“ uviedla. Dodala, že je načase, aby sa Slovenská republika začala tejto téme seriózne venovať.
Diskusia s riaditeľom
Vo Vrátnej doline diskutovala aj s Michalom Kalašom, riaditeľom správy NP Malá Fatra.

„Pre mňa osobne je to veľká česť, takáto návšteva. Nepamätám sa, že by štátnici prejavili záujem opýtať sa na problematiku ochrany prírody priamo ľudí, ktorí ju robia. Od vzniku Slovenskej republiky mám pocit, že štát neprejavil dostatočný záujem o túto tému,“ uviedol Kalaš.

[related id=“1429299″ style=“media“ /]

Dodal, že téma životného prostredia je v dnešnej dobe často o peniazoch. „Napríklad aj v Malej Fatre niektoré pozemky nepatria štátu. Paradoxné je, že aj tam, kde štátu patria, nevieme jednoducho povedať, že územie v národnom parku by malo byť národným parkom a nie fabrikou na drevo,“ povedal.

Prezidentka Zuzana Čaputová išla do Vrátnej doliny k štartu kabínkovej lanovky KLD Chleb Terchová. Tým ukončila svoju návštevu Žilinského kraja.

Prezidentka Čaputová ukončila návštevu Žilinského kraja, navštívila stacionár aj Malú Fatru

Sociálna starostlivosť o seniorov je aktuálne jednou z najdiskutovanejších tém na Slovensku. Počas návštevy Denného stacionára na sídlisku Vlčince v Žiline a Centra sociálnych služieb Letokruhy na Karpatskej ulici túto tému otvorila aj prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová.

„Zariadenia, ktoré sa dlhodobo starajú o seniorov, čelia problémom ako ostatné na celom Slovensku. Máme poddimenzovaný počet opatrovateľov a opatrovateliek. Máme väčšinou nižší počet lôžok, než je dopyt, než je potreba v danom regióne. Takisto je to aj tu v Žilinskom kraji,“ uviedla pre agentúru SITA prezidentka.

[related id=“1429148″ style=“media“ /]

Dodala, že zamestnanci v centrách a stacionároch majú nižšie mzdy, než im je schopné ponúknuť zahraničie. Podľa nej je práve to jeden z problémov, ktorý treba zmeniť. „Treba oceniť prácu opatrovateľov a opatrovateliek, lebo počet seniorov bude iba stúpať, sme jedna z najrýchlejšie starnúcich krajín v EÚ. Preto je nesmierne dôležitá téma dlhodobej starostlivosti o seniorov,“ dodala prezidentka.
Silná integrovaná osobnosť
Centrum sociálnych služieb Letokruhy na Karpatskej ulici v Žiline je v správe Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) a Denný stacionár na sídlisku Vlčince v správe mesta Žilina. Prezidentka preto rokovala o ich fungovaní aj s primátorom Petrom Fiabáne aj s predsedníčkou ŽSK Erikou Jurinovou.

„Keď príde takáto silná integrovaná osobnosť, ktorá vysiela najlepšie signály, aké naša krajina potrebuje, pre nás je to česť. Takže mám z toho veľmi dobrý pocit, sme radi, že sme prvé krajské mesto, ktoré prezidentka navštívila a tešíme sa, že sa budeme stretávať aj pri iných príležitostiach,“ povedal primátor mesta Žilina Peter Fiabáne.

[related id=“1429394″ style=“media“ /]

Podľa predsedníčky ŽSK Eriky Jurinovej boli najdôležitejšími témami práve sociálne témy a doprava. „Prezidentka nám dala ústne uistenie, že nám bude pomáhať v tlaku na vládu, aby sa tie dôležité projekty pre kraj a pre celé Slovensko posúvali, aby to nestagnovalo,“ uviedla.

Podľa slov prezidentky obe zariadenia na ňu urobili dobrý dojem. „Veľmi na mňa zapôsobili obidve zariadenia, aj mestské aj vyššieho územného celku. Rozprávala som sa samozrejme aj s vedením obidvoch týchto zariadení aj s klientmi. Som veľmi rada, že klienti sú spokojní, to je hlavné,“ povedala prezidentka.
Ochrana životného prostredia
Jedným z bodov programu prezidentky SR Zuzany Čaputovej je ochrana životného prostredia. Počas svojej návštevy Žilinského kraja navštívila aj Národný park Malá Fatra, kde rokovala s jeho predstaviteľmi o ochrane životného prostredia a o problémoch, ktorým park čelí.

„Áno, je to dôležitá súčasť môjho programu a toho, čomu sa chcem počas piatich rokov výkonu mandátu venovať. Ochrana prírody aj v tom širšom kontexte ochrany klímy je nesmierne dôležitá nielen pre ďalšie generácie, ale už aj my sami pociťujeme zmeny, ktorým čelíme. S tým veľmi úzko súvisí aj kvalita ochrany prírody,“ uviedla prezidentka Čaputová.
Vlastnícke vzťahy k pozemkom
V NP Malá Fatra sa zaujímala napríklad o problémy neusporiadaných vlastníckych vzťahov k pozemkom. „Rozoberali sme množstvo tém a budeme ich rozoberať aj ďalej, pretože ideme do Národného parku Malá Fatra na túru, takže verím, že aj počas prechádzky sa budeme môcť porozprávať o ďalších veciach,“ dodala prezidentka.

[related id=“1429341″ style=“media“ /]

Ako advokátka pomáhala rôznym iniciatívam na lokálnej úrovni, ktoré sa téme životného prostredia venovali. Skúsenosti počas jej praxe ju presvedčili o tom, že ľudia si stále viac uvedomujú, ako životné prostredie zasahuje do ich životov, do ich zdravia a ľudia sú na tieto otázky stále citlivejší.

„Myslím si, že mladá generácia citlivejšie vníma otázky zmeny klímy. Zároveň je to jedna z top tém aj na úrovni Európskej únie alebo celého sveta. V septembri mám byť v New Yorku na klimatickom summite,“ uviedla. Dodala, že je načase, aby sa Slovenská republika začala tejto téme seriózne venovať.
Diskusia s riaditeľom
Vo Vrátnej doline diskutovala aj s Michalom Kalašom, riaditeľom správy NP Malá Fatra.

„Pre mňa osobne je to veľká česť, takáto návšteva. Nepamätám sa, že by štátnici prejavili záujem opýtať sa na problematiku ochrany prírody priamo ľudí, ktorí ju robia. Od vzniku Slovenskej republiky mám pocit, že štát neprejavil dostatočný záujem o túto tému,“ uviedol Kalaš.

[related id=“1429299″ style=“media“ /]

Dodal, že téma životného prostredia je v dnešnej dobe často o peniazoch. „Napríklad aj v Malej Fatre niektoré pozemky nepatria štátu. Paradoxné je, že aj tam, kde štátu patria, nevieme jednoducho povedať, že územie v národnom parku by malo byť národným parkom a nie fabrikou na drevo,“ povedal.

Prezidentka Zuzana Čaputová išla do Vrátnej doliny k štartu kabínkovej lanovky KLD Chleb Terchová. Tým ukončila svoju návštevu Žilinského kraja.