Flying home, flying home, to the land that you once have known…Spieva sa v piesni, ktorá sa stala symbolom jednej z najväčších katastrof v histórii Slovenskej republiky. 19. januára uplynulo už 11 rokov od leteckej katastrofy vojakov vracajúcich sa z mierovej misie v Kosove.

Blízko domova, v treskúcej zime dosahujúcej -20 stupňov vyhaslo vtedy 42 životov. Prežil jediný. Neviem, či počas nedele bolo tých mojich sĺz 42, no mám pocit, že vyšľapať 140 kilometrov na bicykli, položiť padlým vojakom na znak úcty veniec k ich pamätníku a uctiť si ich minútou ticha je to najmenej, čo môžem spraviť.

Túra Trebišov – Hejce bola náročná. Najmä v hlave

Cyklotúra sa konala v nedeľu 7. mája a hoci predpoveď na tento deň neveštila veľmi priaznivé počasie, pred štartom sa nás nazbieralo 51. Prišli stáli účastníci, ale aj zopár nováčikov, medzi ktorými som bol aj ja.

Zvláštne pocity z neznámeho. Nevedomosť, čo ma čaká, ale zato poriadny adrenalín a túžba zvládnuť poriadnu porciu cyklistických kilometrov prvýkrát v živote. Vyrazili sme. Za policajného doprovodu až k maďarským hraniciam bez akýchkoľvek problémov, až na jeden defekt.

Pred nami však boli mračná a postupne sa tomu prispôsoboval aj výraz na našich tvárach. Našťastie, obišli sme to ako páni. Dažďu sme dokázali tesne uniknúť a zastihlo nás len pár kvapiek počas stúpania na najťažší kopec celej trasy.

Zjazd z najvyššieho kopca, ktorý som si najmä kvôli svojej váhe náramne užil, bol skutočným zážitkom. Ten pocit, keď fičíš skrčený na bicykli dolu kopcom, nekrútiš a obiehaš ostatných cyklistov je na nezaplatenie. Samozrejme, so všetkým dôrazom na bezpečnosť.

Pred nami však bolo ešte jedno tiahle stúpanie do dedinky Hejce. Poznáte ten pocit, keď sa už vidíš na vrchole kopca a hovoríš si, že po jeho dosiahnutí sa opäť rozbehneš? Podobné kecy som si nahováral aj ja. Vrchol kopca sme dosiahli, ale zrýchlenie akosi neprichádzalo. Práve naopak, mal som pocit, že stojím. Kopec pokračoval ešte dosť dlho, aj keď to vyzeralo, že ideme po rovine.

 Všetci sme však v šťastí a zdraví dorazili na miesto a pietnym aktom si uctili pamiatku zosnulých. Padli slzy, bolo to emotívne. Zvlášť po prvýkrát.