Po minulotýždňovom rozhovore s riaditeľom Súkromnej strednej školy DSA v Trebišove, Miroslavom Tóthom ti tento týždeň prinášame rozhovor s riaditeľkou trebišovského múzea, Beátou Kereštanovou.

Na úvod začneme komplimentom. Múzeum pod Vašimi rukami kvitne. O tom nemôže byť najmenších pochýb. Koľko rokov ste už jeho riaditeľkou? 

Ďakujem za kompliment… Všetko, čo sa v múzeu deje je výsledkom súhry a tímovej práce. Určite je  dôležité vytvárať dobré nápady, dať priestor dobrým nápadom a hlavne „načúvať“ kultúrnym potrebám našich priaznivcov a návštevníkov.

Riaditeľkou múzea som od mája roku 2011.  Od začiatku roka 2012 sa k múzeu pripojilo bývalé trebišovské regionálne osvetové  stredisko a vzniklo, myslím si, perspektívne „manželstvo“ so spoločným priezviskom: Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove.  Síce trochu dlhé, ale výstižné…. 😉

Ako vyzerá váš bežný deň v práci?

Bežne. Rušne. Zaujímavo. Inšpiratívne. Myslím, že hekticky (lebo som hektická) a myslím, že aj interaktívne (lebo mám zmysel pre interaktivitu, smiech). Proste: Mám krásnu prácu.

Pravidelný priamy kontakt s ľuďmi prostredníctvom účastí na rôznych vernisážach a podujatiach musí vyčerpávať. Kde beriete motiváciu na ďalšie nové a nové pracovné dni?

Práca s umením, históriou, kultúrou je sama o sebe motivačnou. K tomu spätná väzba od návštevníkov, priateľov a priaznivcov, ale aj od kritikov a niekedy aj neprajníkov – toto sú tie hnacie motory.  Skutočne sa riadim pravidlom: „Čo ma nezabije, to ma posilní.

Čo Múzeum a rok 2016? Čo nové priniesol a existuje niečo, čo sa nepodarilo celkom podľa predstáv?

Minulý rok nám priniesol  mnoho. Dva zrekonštruované objekty v objeme cez 5 miliónov eur z eurofondov, z rozpočtu KSK i zo štátneho rozpočtu sú, myslím si , jednoznačná bilancia.  K tomu pridaná hodnota v podobe vysokej návštevnosti  a záujmu obyvateľov mesta, návštevníkov, turistov. Teším sa z toho, že sme súčasťou rozšírenej ponuky turistických služieb aj v rámci aktivít na Tokajskej vínnej ceste.  Múzeum je bránou na Tokaj.

Či sa niečo nepodarilo? Jasné. Ale to si necháme pre seba. (smiech)

Prečítaj si aj: Tokajské víno – Kráľ vín, víno kráľov

Práca pod záštitou Košického samosprávneho kraja. Ako to funguje? Aký objem financií vyčlenil kraj v roku 2017 na vašu činnosť?

Košický samosprávny kraj je náš zriaďovateľ. Sme jeho príspevkovou organizáciou, teda musíme tvoriť aj príjmy. Toto sú naše základné účtovné princípy. Ale KSK to nie je len náš zriaďovateľ… Nech to vyznie akokoľvek, ale je to náš podporovateľ.  Dôkazom jeho záujmu o nás, obyvateľov mesta i regiónu sú práve vyššie spomínané investície v podobe rekonštrukcií  objektov. Buďme úprimní: Tieto investície sú dôkazom toho, že história mesta, Trebišovčania, ani celý región nie sme ľahostajní  verejnému záujmu.

Tohtoročný rozpočet by mal pokryť naše potreby a spolu s našimi príjmami by mal vzniknúť „balík“, ktorým uspokojíme potreby našich návštevníkov. Teda vstupné do múzea, ktorým prispievajú návštevníci a aktivity je príspevkom nás všetkých na podporu histórie a dobrej veci.

Ubehlo pár dní od obľúbenej fašiangovej zabíjačky. Tá sa opäť stretla s kladnými referenciami. Na aké aktivity a podujatia sa môžu ľudia tešiť v roku 2017?

V tomto roku sme sa rozhodli, že odprezentujeme návštevníkom  tradície súvisiace s fašiangami a  zvykmi a tradíciami. Ich vyvrcholením bola tradičná zemplínska zabíjačka.  Neuveriteľne krásny však bol sprievod fašiangových masiek zo Severného námestia po múzeum. Okoloidúci sa pristavovali, zatancovali si spolu s nami. Skutočne dobrá nálada vládla v meste. Tanec, spev, humor… Tak nejako to kedysi bolo na Zemplíne. Hlavne veselo, bez intríg, s úctou.

Túto atmosféru nám sprostredkovali folklórne skupiny z regiónu: Omladzina z Novosadu, Kyščanka z Kysty, Jarina z Úpora, Trebišovská orgonina z Trebišova a naše masky, deťúrence a všetci, ktorí prijali výzvu a v maskách prišli. Ruskovská cigánka bola neodolateľným moderátorom a sprievodcom fašiangov.

Trebišovčania majú radi  tradície, históriu. Ctia si svojich predkov a ich hodnoty.  Aj v tomto roku chystáme množstvo podujatí: tradičných i nových. Spomeniem snáď tie najtradičnejšie. Noc múzeí,  TOP podujatie programu Terra Incognita Chlebom a vínom, Slávnosti svetiel a mnohé, mnohé ďalšie.

Podstatné je však to, že v rámci našich odborných muzeálnych aktivít chystáme otvorenie  časti expozície Zemplín antiqua o regionálnych dejinách. Že s nám v roku 2016 podarilo zakúpiť niekoľko vzácnych historických artefaktov súvisiacich s dejinami kaštieľa a tie budú v tomto roku vystavené na obdiv verejnosti, že pracujeme na tvorbe expozície o rodine Andrássy a… mnoho iného, ktoré nech bude prekvapením pre našich návštevníkov. Nevynímajúc vernisáže diel maliarov, umelcov v galérii kaštieľa.

Pomernou novinkou je zriadená expozícia poľovníctva v budove zrekonštruovanej jazdiarne. Čo na ňu vravia ľudia? Je navštevovanou?

Objekt  jazdiarne je sám o sebe unikát. Niekdajšia ruina, ktorá stála na hrane „života a smrti“ sa zrazu, vďaka výdatnej finančnej injekcii za pomoci zriaďovateľa pozbierala. Doslova z popola povstala vznešená grófka, v ktorej sa ukrývajú tajomstvá expozície poľovníctva a ochrany zveri. Expozícia o rozlohe 1000 m2 prináša návštevníkom zážitok, príbeh, udalosť.

V spolupráci s Loveckým ochranným spolkom svetobežníkov sme zriadili túto expozíciu, ktorá prezentuje všetky svetadiely a pre nich typické biotopy. Exponáty sa tu nachádzajú vo svojom prirodzenom prostredí . V tomto roku chcem dotvoriť časť expozície, ktorá bude zameraná na poľovníctvo Andrássyovcov. Spolupracujeme so SNM – Múzeum Betliar. Návštevníci sú nadšení. Každé uznanie pre nás znamená chvíľku radosti, ale v zápätí silnú zodpovednosť tvoriť niečo ďalšie, aby nás náš návštevník neopustil.