Ste tu
Home > Ekonomika > Aké dopady by mali zavreté obchody v nedeľu? Podľa analytikov by mohli prísť ľudia aj o prácu

Aké dopady by mali zavreté obchody v nedeľu? Podľa analytikov by mohli prísť ľudia aj o prácu

24.5.2020 (Webnoviny.sk) – Zákaz nedeľného predaja by mal negatívny dopad najmä na trh práce, o niečo by však klesol aj výber daní, obchodníci by menej efektívne vedeli využívať svoj kapitál a v neposlednom rade by znamenal aj vyššie vedľajšie náklady pre spotrebiteľov. Konštatuje to inštitút INESS vo svojej analýze ekonomických dopadov momentálne diskutovaného obmedzenia nedeľného predaja.


“Ako naznačuje teória aj prax, obmedzenie nedeľného predaja má jednoznačné negatívne ekonomické dopady. Tie zasiahnu zamestnancov v maloobchode, investorov v maloobchode aj samotných zákazníkov. Spoločenská užitočnosť takéhoto zákazu nie je jasne vysvetlená a nie je podporená žiadnymi dátami,” konštatuje v analýze INESS.


Podľa jej výsledkov by pritom zatvorenie obchodov v nedeľu pocítili v prvom rade zamestnanci v maloobchode. Či už stratou zamestnania, alebo poklesom príjmov. Vychádzajú pritom zo štúdií podobných opatrení v ostatných krajinách. V slovenských podmienkach by pritom nedeľný zákaz podľa analýzy znamenal zánik zhruba 600 pracovných hodín ročne na 1 pozíciu v obchode.

Viac peňazí

“V prípade fiktívneho nákupného centra s 50 prevádzkami, z ktorých každá má priemerne 3 pozície, to znamená zánik 90 000 pracovných hodín ročne, čo predstavuje zhruba tretinový pokles 45 pracovných miest na plný úväzok,” uvádza inštitút.

Práca v nedeľu pritom znamená pre zamestnancov aj väčší príjem. Podľa údajov spoločnosti Trexima totiž dosahoval vlani priemerný príplatok za prácu v nedeľu v nešpecializovaných predajniach sumu 29 eur mesačne, pričom priemerne zamestnanec odpracuje v nedeľu 11 hodín za mesiac. V kategórii maloobchod s potravinami, nápojmi a tabakom v špecializovaných predajniach je to až 37 eur za 23 nedeľných hodín mesačne.

“Inými slovami, zamestnanci za výmenu 1 až 2 voľných nedelí za iný voľný deň v týždni získajú dodatočných 30 až 40 eur ku mzde, čo v prípade nižších príjmových skupín, ktoré v maloobchode prevažujú, nie je zanedbateľná čiastka,” konštatuje INESS.

Svetové štúdie okrem toho skúmali aj vplyv takýchto opatrení na spotrebiteľov. Britskí ekonómovia vyčíslili náklad zákazu nedeľného predaja dokonca až na 8 miliárd libier. Tieto náklady vyplývajú z časových strát spôsobených väčším počtom ľudí v obchodoch, na príjazdových cestách, ale aj zhoršenou koordináciou s ostatnými aktivitami.

Tretia najväčšia prekážka pre podnikateľov

Aký by bol vplyv na Slovensku, je podľa INESS ťažké vyčísliť, aj uvedená štúdia však podľa inštitútu dokazuje, že nejaký vplyv na náklady spotrebiteľov možno očakávať aj v našich podmienkach. Obmedzenie nedeľného predaja by mohlo ovplyvniť aj ceny, podľa inštitút však štúdie zo zahraničia ukazujú možný posun oboma smermi.

V neposlednom rade by takéto opatrenie ovplyvnilo samotných obchodníkov. Tí sa pritom podľa INESS v prieskume Európskej komisie z roku 2017 vyjadrili, že obmedzenie otváracích hodín vnímajú ako tretiu najväčšiu prekážku po finančných prekážkach, ako sú dane a poplatky, a obmedzeniach predaja niektorých tovarov, ako sú tabak, alkohol, či lieky.

“Je preto pravdepodobné, že v závislosti od svojho obchodného modelu sa niektorí obchodníci môžu postaviť aj za zákaz nedeľného predaja, pretože im takýto zákaz poskytne konkurenčnú výhody oproti tým, ktorí na nedeľný predaj kladú väčší dôraz, no sektor ako celok zákazom utrpí,” tvrdí inštitút. Typickým príkladom sektora, ktorý by obmedzenie nedeľného predaja najviac zasiahol, sú podľa neho nákupné centrá, ktorým sa víkendy starajú o podstatnú časť obratu.

Obmedzenie platí v 13 krajinách Európy

Dáta firmy Trexima pritom podľa INESS ukazujú, že len 2,3 % všetkých zamestnancov na Slovensku pracuje v nedeľu v maloobchode a to zhruba raz do mesiaca. Reálne je to niečo vyše 47 tisíc ľudí. Celkovo pritom na Slovensku v nedeľu pracuje až 365 tisíc ľudí. Drvivá väčšina ľudí tak v nedeľu pracuje mimo sektor maloobchodu.

“Ťažko možno argumentovať, že nedeľná práca v obchode škodí rodinnému životu viac, ako nedeľná práca za pásom vo fabrike,” dodáva INESS.

Inštitút zároveň zdokumentoval situáciu týkajúcu sa nedeľného predaja aj v ostatných krajinách Európy. Obmedzenie prevádzkových hodín obchodov v súčasnosti v rôznej miere platí v 13 štátoch Európskej únie, teda v necelej polovici. Z toho v 7 štátoch platí všeobecný zákaz v nedeľu, dva štáty, Rakúsko a Španielsko, majú okrem národných obmedzení aj regionálne.

Všetky štáty na obmedzenia uplatňujú aj rôzne výnimky, ktoré sa dotýkajú napríklad turistických oblastí, rôznych podujatí, predajnej plochy, umiestnenia obchodu, obsadenia personálom, predávaného tovaru, poskytovaných služieb, či smerujú iba na konkrétne hodiny niektorého dňa.

Viac k témam: Ekonomické dopady koronavírusu, zatvorenie obchodov
Zdroj: Webnoviny.sk – Aké dopady by mali zavreté obchody v nedeľu? Podľa analytikov by mohli prísť ľudia aj o prácu © SITA Všetky práva vyhradené.


Top