Ste tu
Home > Kultúra > História > VÝCHODOSLOVENSKÉ ROĽNÍCKE POVSTANIE ČASŤ I.

VÝCHODOSLOVENSKÉ ROĽNÍCKE POVSTANIE ČASŤ I.

Tak, ako sme prednedávnom avizovali, pripravili sme si pre teba sériu článkov z histórie nášho okresu, ktorá sa bude týkať (aspoň pre tento región) významnej historickej udalosti. Východoslovenské roľnícke povstanie, tiež zvané aj Cholerové vypuklo v roku 1831 aj v našich končinách. Čítaním tejto série článkov dostaneš odpovede na všetky dôležité otázky a rozšíriš si spektrum svojich vedomostí o našom okrese. Dúfame, že sa ti to bude páčiť. Priprav sa na prvú časť, v ktorej sa pozrieme na príčiny povstania a povieme si viac o chorobe cholera.


Východoslovenské roľnícke povstanie z roku 1831 bolo najväčším povstaním poddaných na východnom Slovensku.  Odohralo sa v mesiacoch júl – august vo viacerých župách – Zemplínska, Spišská, Šarišská, Gemerská a Abovská. Do povstania sa zapojili poddaní v 150 obciach. Celkový počet povstalcov sa odhaduje na 40 000!


Príčiny povstania – cholera a to, že ľudia nevedeli?

Príčin je hneď niekoľko. Za hlavnú príčinu povstania môžeme smelo označiť rozmáhajúcu sa cholerovú epidémiu, za druhú príčinu môžeme označiť aj nevedomosť slovenských poddaných. V tomto povstaní šlo o snahu východoslovenských sedliakov a želiarov pomôcť si dostať sa z často až hrozného sedliackeho a hospodárskeho stavu na účet pánov. Inak povedané – vlastnou silou odčiniť krivdy, ktoré sa na poddanom ľude páchali.

Ak rozprávame o nevedomosti našich poddaných, musíme povedať, že práve ona bola dobrým predpokladom na vznik takzvanej travičskej legendy, pretože opatrenia, ktoré boli podniknuté na zastavenie šírenia cholery (napr. sypanie chlóru do obecných studní) si poddaní nevedeli vysvetliť a mysleli si, že ich páni chcú otráviť.

Za ďalšiu príčinu, ktorá len podčiarkla zlú spoločenskú situáciu vo vtedajších časoch, môžeme označiť veľkú neúrodu, ktorá v roku 1830 postihla náš región.

Ako sa cholere podarilo vyvolať chaos?

Pôvod slova cholera pochádza z gréckych slov – cholé (žlč) a rein (tiecť). Tieto slová vypovedajú o charaktere choroby – prudká vodnastá hnačka žltej farby. Pri klasickom priebehu začína bolesťami brucha, prudkými hnačkami, ktoré sprevádza vracanie. Postihnutý cholerou má nepravidelný pulz, vyschnutú pokožku. Cholera ako taká sa prvýkrát začala objavovať v Indii. Šírila sa prostredníctvom vojen. V 30-tych rokoch 19. storočia sa dostala do Ruska, konkrétne do ruskej oblasti strednej Ázie, odkiaľ ju do Európy priniesli ruskí vojaci, povolaní do boja proti povstaniu poľskej šľachty v roku 1830.

Prečítaj si: Žihľava dvojdomá – zázračný liek

Do Uhorska sa tieto chýry o cholere šírili rýchlo a ihneď sa začali robiť opatrenia proti jej rozšíreniu. Na začiatku novembra 1830 sa uzavreli hraničné priechody a na ich stráženie bolo povolané vojsko. Rýchle a veľmi rázne opatrenia vyvolávali u obyvateľov východného Slovenska obavy. Opatrenia nepomohli a tak sa cholera začala v lete 1831 rýchlo šíriť najmä na východe Slovenska, pričom do jesene sa prehnala po celom Uhorsku. Zriaďovali sa proticholerové kodóny okolo žúp, miest a obcí. Neskôr došlo k ich zrušeniu a izolovali sa už len domy, v ktorých postihnutí cholerou bývali. Izolácia v období žatvy bránila obchodu, v niektorých oblastiach východného Slovenska ľudia hladovali.

V tom čase bolo v Uhorsku málo lekárov. Rozdeľovaním liekov tak poverovali aj laikov, najčastejšie obecných richtárov. Ako liek proti cholere sa najčastejšie používal bizmut, chlorid ortuťnatý (kalomel), ópium a kamilkový olej. Odporúčalo sa vyplachovanie úst octom, umývanie rúk, a omývanie tváre, najmä v okolí nosa, chlórovým vápnom. Vydávali sa rozličné letáky a brožúry o cholere pre úrady aj pre obyvateľstvo. V mestách sa narýchlo zriaďovali „cholerové špitály“ – z dosák zbité búdy a kôlne. Ošetrovateľmi bývali zväčša žobráci. Šírila sa spomínaná travičská legenda. Ľud dokonca upodozrieval farárov, že trávia hostie. Výraznejšie sa to prejavilo v Nižnom Žipove, kde sa ako v jedinej dedine vzbúrili povstalci proti miestnemu farárovi za to, že nepochováva nebohých tak, ako by mal. Do 9. augusta 1831 ochorelo v Uhorsku 19 175 ľudí , z čoho asi tretina zomrela.


Pamätná tabuľa na priečelí Kultúrneho domu v obci Nižný Žipov na počesť Východoslovenského roľníckeho povstania
Pamätná tabuľa na priečelí Kultúrneho domu v obci Nižný Žipov na počesť Východoslovenského roľníckeho povstania

V ďalšej časti sa dočítaš o samotnom začiatku a priebehu povstania v regióne Zemplín! To ešte len bude “vzrúšo”! Páčila sa ti prvá časť tohto historického seriálu? Napíš do komentáru pod článkom!


Top